Ivanku opúšťam južným smerom na Zálesie. Uzučká cesta ma vedie pomedzi polia lemované pásmi stromov. Zálesie ako obec ma zaujalo dvoma prvkami.
V prvom rade je to história obce, ktorá sa píše až od roku 1940 (prvá písomná zmienka o obci). Okolité obce sú výrazne staršie. Napríklad spomínaná Ivanka pri Dunaji (1209), Malinovo (1209), Veľký Biel (1323) alebo Tomášov (1250). Je teda zaujímavé, že obec sa eviduje až v rokoch druhej svetovej vojny.
Na začiatku Zálesia je prícestný kríž, ktorý obyvatelia postavili v roku 1938* na vďaku, že sa nestali súčasťou horthyovského Maďarska.
Chotár dnešného Zálesia patril do majetkov malinovského panstva grófov zo Svätého Jura a Pezinka. Potom ich vlastnili Méreyovci, neskôr Ilešházyovci a ďalší.
V roku 1810 kúpili malinovské panstvo Aponiovci, po ktorých ostal malinovský kaštieľ. Albert Aponi bol neslávne známy svojimi Školskými zákonmi z roku 1905. Ako majetok nepriateľov štátu bol ich veľkostatok v roku 1920 predaný a novým majiteľom sa stal americký Slovák Ignác Gessay, ktorého podporila Slovenská banka. Ten majetok rozparceloval a predal miestnym. 604 hektárov výhodne predal súkromníkom pochádzajúcich zo severného Slovenska, ktorí tvorili základ novej obce Gešajov, severne od súčasnej polohy Malinova. Obec najprv patrila pod Malinovo, po okupácii južného Slovenska Maďarskom sa však Malinovo pripadlo Maďarom. Gešajov však pripadol Slovákom a pričlenil sa pod obec Ivanka pri Dunaji.
Osamostatnenie nastalo v roku 1940. V roku 1960 bola obec premenovaná na Zálesie. V roku 1976 bola opäť pričlenená k Ivanke pri Dunaji, nastal jej úpadok, dostala sa na zoznam zánikových obcí a v snahe získať prácu obyvatelia dedinu opúšťali.
Od roku 1990 je Zálesie opäť samostatné. Po roku 2000 rozsiahla nová výstavba rodinných, ale aj bytových domov a celých ulíc.
Cesta na konci obce sa ešte chvíľu vinie pomedzi polia a záhradkárske chatky a po prekročení Malého Dunaja plynulo vchádzam do obce Malinovo. Názov obce v jazyku menšín na značke znie "Eberhard". Znie to skôr nemecky ako maďarsky, ale môže to byť tým, že na značke nie je diakritika (Malinovo, maď. Éberhárd, historicky slov. Eberhart aj Eberhard, nem. Eberhardt). História obce je pekne popísaná na wiki. Obec ponúka viaceré pamiatky vrátane vodného hradu z roku 1344 prestavaného na kaštieľ v 17. storočí. Z novšej architektúry by mohol byť zaujímavý komplex bytových domov Tri Vody.
Za Malinovom smerom na Tomášov ma čaká opäť krásna cesta (č.510) cez Slovenské nížiny. Ako popisujú viaceré zdroje, pôda je v tejto oblasti veľmi úrodná a tak je zrejmé, že každý kus hliny sa využíva ako pole. Zatiaľ čo ma prekvapuje absencia kvetov v obciach (z južných oblastí som asi zvyknutý na "okvetovanie" každého dvora), tak je celkom zrejmé, že sa tu vo veľkom pestuje úroda.
Cesty sú tu rovné a dlhé, keďže cestári nepotrebovali obchádzať, ani prekonávať prírodné prekážky. Obec Tomášov (Fél) ukrýva kaštieľ, ktorý vznikol v rokoch 1766 - 1769. O jeho luxuse sa zmieňuje aj Gottfried von Rotenstein v cestopise Cesta Rakúskom a Moravou do Brna v septembri 1782. Kaštieľ, tak ako iné slovenské pamiatky, mal dostatočne pohnutú históriu a dnes je z neho Art Hotel Kaštieľ. No čo už.
Na ceste z Tomášova do Novej Dedinky opäť prechádzam ponad Malý Dunaj. Práve v tomto mieste je prístavisko, v ktorom začínajú splavy Malého Dunaja. Senecká cesta číslo 1062 ma nadobro otočila na sever a predo mnou sa opäť rozprestierajú naše úrodné polia. Slovensko je tu rovné ako dlaň, najradšej by som zastal niekde v poli a vychutnal si tú chvíľu pokoja, ktorá z tohto kraja vyžaruje.
Nová Dedinka (Dunasápújfalu) nie je vôbec nová obec, vznikla v roku 1960 zlúčením dvoch pôvodných obcí Dedinka pri Dunaji (prvá písomná zmienka z roku 1252) a Nová Ves pri Dunaji (prvá zmienka z roku 1328). Zaujímavosťou je, koľko osobností v tejto obci o 2600 obyvateľoch žije: Cmorík, Kristína, Radičová, Greksa a Táňa Radeva.
Záverečná etapa môjho blúdenia ma opäť pomedzi polia vedie do obce Veľký Biel (Magyarbél), z ktorého sa cez Senec dostávam na diaľnicu do Žiliny. Opúšťam tak Podunajskú nížinu, konkrétne jej časť Podunajskú rovinu.
*V roku 1938 sa v Európe udialo množstvo vecí, a udalosti spojené s druhou svetovou vojnou už vydali na niekoľko kníh. Aj tak sa však pozrime, čo sa dialo v čase, keď obyvatelia Zálesia oslavovali, že ich obec nebola podriadená horthyho Maďarsku:
- Prvá viedenská arbitráž a teda priradenie území Maďarsku
- okrem toho prebehla Mníchovská dohoda, Anschluss Rakúska, Krištáľová noc v Nemecku a Poľsko obsadilo územie Oravy a Spiša
- v Daegu (Korea) sú položené základy firmy Samsung
- potrvá ďalších 30 rokov, kým sa na cestách objavia prvé zvodidlá
- v Saudskej Arábii bola objavená ropa
- z dôvodu zamrznutia vodnej hladiny sa zrútil most nad Niagarskými vodopádmi
- na svet prišla prvá zubná kefka s nylónovými štetinami
- prvý krát sa objavuje Superman, ale aj postavičky Hui, Dui a Lui
- Ernest Hemingway je v Španielsku počas prebiehajúcej občianskej vojny, rok na to začne písať "Komu zvonia do hrobu"
- v Británii je patentované guličkové pero
- vzniká koncentračný tábor Mauthausen
- Howard Hughes oblieta svet za 91 hodín
- kôň Seabiscuit vyhráva jeden pretek za druhým
- v Bazileji je objavené LSD
- v Sovietskom Zväze pomaly končí obdobie veľkej čistky
- Benny Goodman s orchestrom vystupuje ako prvý jazzový umelec v Carnegie Hall
- v Montane sa narodil Robert Craig Knievel, známy ako Evel Knievel
- firma Carl Walther GmbH vyrába pištoľ Walther P38, ktorá v armáde nahradí Luger P08
- v Prahe zomiera Karel Čapek
- Alexej Nikolajevič Tolstoj (pozor, nie Lev N.T.) má 55 rokov a jeho kniha o Buratinovi vyšla pred dvoma rokmi
- Herbert George Wells má 72 rokov
- Jozef Gregor Tajovský vydáva historickú divadelnú hru s názvom "Hrdina"
- Ladislav Nádaši-Jégé vydal posledný román "S duchom času" pred rokom
- je tomu 10 rokov, čo v Chorvátsku zomrel Martin Kukučín
- Terézii Vansovej vychádza kniha "Môj muž"
- Eugen Karvaš má 16 rokov, o šesť rokov padne počas SNP
- Anna Franková má 9 rokov
- založený je samostatný Slovenský hokejový zväz; na Slovensku stále nie je umelá ľadová plocha a hokejisti musia hrávať na prírodnom ľade alebo cestovať za umelým do Rakúskeho Mödlingu či Viedne
- ešte 10 rokov potrvá, kým sa začne vyrábať Indulona
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára