Najstaršia regesta liptovského registra vzťahuje sa na donáciu, ktorú dal Ondrej II., kráľ uhorský, roku 1236 Hauk Polkovi. Roku 1239 mu ju však sobral. Donácia rozprestierala sa na hybský chotár a jeho osady.
Kto bol teda Hauk Polko?
Podľa zápisnice Liptovskej stolice tvrdí sa o niektorých rodoch zemianskych, že pochodia z českej šľachty. Jedným bol i rod Hauk Polka.
Že si kráľ nazpät vzal svoj majetok, daný Hauk Polkovi, urobil tak preto, aby mohol pozvať zo Spiša nemeckých hosťov pre banícke práce.
Z toho vidno, že dokiaľ patrily Hybe ku Liptovskému Veľkému Hradu, maly slovenské obyvateľstvo. Že sa však Nemci do Liptova nasťahovali ako hostia, to malo za následok požívanie určitých privilégií i pre Slovákov.
(Oppidum Hybbe, Belo Klein-Tesnoskalský)
Hybe ako malá rázovitá obec trpí neduhom nazvaným cesta I. triedy.
Je úplne jedno, či sa cesta začína v Liptovského Hrádku alebo vo Východnej, vždy tam povedie len cesta I/18. A to je veľká škoda, keďže Hybe by si určite zaslúžilo dvojku a jednu, len tak z rozmaru, ukrytú trojku triedu.
Ja som sa do Hybe dostal smerom z Liptovského Hrádku a podarilo sa mi ísť tam aj odtiaľ v noci. Čo už sa dá na ceste vidieť v noci, že? Okrem stredovej čiary a svetelných kúžeľov povaľujúcich sa po asfalte. Opak je však pravdou, noc uberie ceste do Hybe niekoľko rokov a človek sa tak poľahky presunie o pár storočí do minulosti.
Liptovský Hrádok opúšťam na križovatke cesty II/537 a cesty I/18 pri benzínovej pumpe. Svetlami oslnená značka informuje o Tatranskej Štrbe vzdialenej 27 km, tam však dnes nedôjdem. Tiahla zákruta, kde tu sa objaví žiara reflektorov v protismere. Noc je tu hlboká a umocnená stromami, ktoré stoja blízko pri ceste. Vpravo by som mal vidieť vrchy Selnice (1244 m) a Veľký vrch (1140 m), ale tma sa dá krájať.
Blížim sa ku križovatke s cestou I/72, ktorá by ma cez Malužinú, Bocu a Mýto pod Ďumbierom priviedla až do Podbrezovej. Kúsok za odbočkou z cesty I/72 sa poľnou cestou dá dostať ku Mašianskemu balvanu. Dnes ma to však nebude zaujímať, musím sa ponáhľať, kým Pacho nespí.
Nočná cesta sa príjemne vlní, a stretnúc furmana či zbojníka, poľahky by som sa preniesol do roku 1710* do čias Jánošíkových, Uhorčíkových a Pachových.
Unesený tradíciami a romantikou dôb minulých spomaľujem na 50-tku a vchádzam do Hybe. A tu sa dnešná cesta končí.
A čo sa teda udialo v roku 1710?
- Johann Sebastian Bach má 25 rokov
- narodil sa Andrej Hadik, budúci poľný maršál, ktorý počas sedemročnej vojny s malou jednotkou vojakov obsadí Berlín (1757)
- Peking sa stáva najväčším mestom sveta, čím berie prvenstvo Istanbulu
- klavír má jeden rok
- vychádza Štatút kráľovnej Anny, známy ako Copyright Act 1710, čo je prvý oficiálny zákon o autorských právach
- Holanďania opúšťajú Mauricius
- Juraj Jánošík má 22 rokov a úspešne zbojníči a ešte 3 roky bude
- počas výstavby krypty pod Notre-Dame objavili Stĺp prevozníkov, artefakt postavený Rimanmi v starej Lutécii
- kráľovná Anna sa stretáva so štyrmi vládcami Mohawkov
- Jonathan Swift má 43 rokov a vydáva štvrtý diel Gulliverových ciest
- Juan Arias Diaz ako prvý ne-Inka navštevuje Choquequirao v Peru
- Jacob Christoph Le Blon vynašial v Amsterdame trojfarebnú tlač, predchodcu CMYKu
- za 15 rokov sa narodí Giacomo Casanova
- za dva roky sa narodí Hugolín Gavlovič a za ďalších 45 napíše knihu "Valaská škola mravúv stodola"
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára